48° 39,5940´ N 20° 21,8142´ E
Banícka obec v Revúckej vrchovine, 12 km na západ od Rožňavy. Písomne doložená v r. 1243. V r. 1320 právo mýta a trhu, mestské výsady v r. 1328,právo meča r. 1378. R.1243 po smrti comesa Borsa dostali obec od kráľa bratia Ákosovci. R.1320 pri delbe akosovského majetku pripadla vetve Štítnickovcov. Obyvatelia sa už od 12. stor. venovali dolovaniu a výrobe železa. V r. 1804 pracovalo v mestečku 10 slovenských pecí a 10 hámrov, r. 1832 2 vysoké pece.
Kostol /ev.a.v./,gotický zo 14. - 15. stor.Nástenné gotické maľby z 14.-16. stor., gotická krstitelnica bronzová z r. 1454,v pohrebnej kaplnke Bebekovcov sú renesančné tumby a náhrobné tabule zo 16. stor., renesančný hlavný oltár z r. 1636, najstarší organ na Slovensku z r. 1492. /1723/. ...........
Zrúcanina vodného hradu z 15. stor. prestavaného na kúriu, pri nej park. R. 1559 patril Štítnický hrad k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. Proti nepriateľom ho chránili veľké močariská. Prestavbou v r. 1580-1585 zosilnili vonkajšie opevnenie veľkými okrúhlymi delovými baštami a zvýšili pozorovaciu vežu drevenou nadstavbou. Vládli na ňom Baloghovci, Pongrácovci, Bakošovci... . Po Rákocziho povstaní bol hrad silne poškodený. Začiatkom 19.stor. bola západná časť hradu prestavaná na obytnú kúriu /terajšie poľnohospodárske učilište/.
Barokový Morový stĺp nachádzajúci sa pri rím. kat. kostole, bol podľa prameňov postavený na pamiatku zažehnania morovej epidémie z roku 1710 (1739?). Stĺp je vyhotovený z blokov mäkkého pórovitého pieskovca. Na rímse stoja figúry štyroch anjelov držiacich rohy hojnosti. Za nimi vyrastá vysoký mrakový stĺp s hlavičkami a celými postavami anjelov nesúcich rôzne atribúty: vežu s cimburím, kalich, dosky desatora. Najvyššie položení anjeli sediaci na tróne dvíhajú k nebesiam postavu Krista ovenčeného svätožiarou s hviezdami. Doplňujúcimi postavami výjavu sú štyria evanjelisti zobrazení v nízkych reliéfoch na štyroch stranách podstavca.
Kostol sv. Júdu Tadea /kat./,barokový z r. 1753. Hlavný oltár neskoro barokový. Bočný oltár podonnerovskej tradície z r. 1750. Kazateľnica rokoková z čias stavby kostola.
Kúria rokokovo-klasicistická z r. 1783.
Klasicistická radnica z r. 1780. /č.28/
retep.sk (c) 2002 - 2015