48° 42,7542´ N 20° 17,0574´ E
Vznik spadá do začiatku 14.stor. Pôvodná osada pod názvom Zederješ sa spomína v rokoch 1318-1324. Pôvodní obyvatelia boli slovanského pôvodu, Rusíni, ktorí sa zaoberali pastierstvom a chovom dobytka, ale aj baníctvom a ťažbou dreva, uhliarstvom a povozníctvom. V 14. stor. do obce prichádzajú latonickí a sackí Nemci, uskutočňujú kutacie práce, dolujú železnú rudu. Slovanská pec sa spomína už v roku 1376 s hámorom na zhutňovanie vyťažených rúd. Obec bola niekoľkokrát vyplienená, patrila vetve Štitnických Bebekovcov a Andrássiovcov. V r.1709 -1710 na následky moru zomrelo 126 ľudí. V 17-18.storočia tu vznikajú železné hámre , z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. Ako prvá v Uhorsku tu bola zavedená strojová výroba vďaka zakladateľke papierne Johanne Gyürkyovej. Pivovar v Slavošovciach sa spomína okolo roku 1717, železiareň okolo roku 1848 - 1849.
Kostol /ev.a.v./ postavený r. 1395. Pôvodná gotická stavba, v 15. 16. storočí niekoľkoktát upravovaný, má barokový oltár so stľpovou architektúrou s kazateľnicou z r. 1775. Renesančná krstiteľnica je vytesaná z pieskovca a je z r. 1630. Kalichy z r. 1603.
Rodný dom Pavla Dobšinského - spisovateľa a zberateľa slovenských ľudových rozprávok, narodeného v r. 1828.
Erb Slavošoviec zobrazuje sv. Gála / patróna obce, nachadzajúceho sa už na odtlačku pečatidla zo 16. storočia / ako čiernoodetého biskupa v striebornom plášti, so zlatou barlou, držiac v rukách zlatý bochník chleba.
retep.sk (c) 2002 - 2015